Víkend 24. a 25. októbra

Víkend 24. a 25. októbra 2015

istotne všetkých potešil nádherným, priam ukážkovým jesenným počasím. Samozrejme  aj nás, priaznivcov severskej chôdze. Nedeľný výlet s nordic walkig sme mali naplánovaný už dlhšie obdobie. Len trasu sme zvažovali do poslednej chvíle, aby bola primeraná koncu letného času, ale najmä aktuálnemu počasiu. Na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že sa prejdeme pohodovými lesnými chodníkmi z Marianky do Svätého Jura, cez tri „pútnické“ miesta.

Do Marianky sme prišli autobusom MHD v nedeľu o 9:40 hod. Na úvod sme si povedali niečo o histórii, veď Marianka je známe pútnické miesto, najstaršie na území bývalého Uhorska. Je lokalizovaná na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od Bratislavy. Bohatá je aj po kultúrnej a geografickej stránke. V obci sa napríklad natáčal kultový film Kapitán Dabač, s legendárnym Ladislavom Chudíkom. V starom bridlicovom lome US filmári natáčali exteriéry filmu Dračie srdce. Po krátkom úvodnom zastavení na námestí sme vyrazili po červenej TZ smer Klčovanice.  Na lúke vedľa futbalového ihriska sme si spravili rozcvičku a pripomenuli si základy správnej nordic walking techniky. Po rozcvičke sme sa vydali po trochu od áut rozblatenej lesnej ceste ponad bridlicový lom na už spomínané Klčovanice. Za stáleho mierneho stúpania sme pokračovali žltou TZ, ktorá vedie cez Svätý vrch, Bystrické, Biely kríž, popri zrúcanine hradu Biely kameň až do Svätého Jura.  Na Biely kríž, najvyšší bod nášho výšľapu (497 m) sme dorazili o 11:50, teda v čase obedu. S prestávkou na jedlo a odpočinok sme neváhali ani chvíľu.

Len taká malá informácia pre milovníkov outdoorových aktivít: Biely kríž je iným „pútnickým“ miestom. Je jedným z častých stretnutí  turistov,  cykloturistov a vyznávačov pobytu v prírode.  Tiež sa tu nachádza celoročne a sedem dní v týždni otvorený bufet Včelín, kde sa predávajú alko a nealko nápoje, vychýrené pagáče a znamenitý kotlíkový guláš.

Po krátkom zastavení nás čakala záverečná etapa výšľapu – Svätú Jur (pre milovníkov dobrého vína „pútnické“ miesto po malokarpatskej vínnej ceste), popod zrúcaninu hradu Biely kameň s plánovaným časom príchodu a 13:30 hod. Limit sme prekročili o 10 minút, ale s výkonom 15 prejdených kilometrov  za 4 hodiny aj s prestávkami, sme boli spokojní. Pohyb v príjemnom lesnom prostredí Malých Karpát a za krásneho jesenného počasia sme si náležite vychutnali.

Na tomto výšľape som bol sprievodcom skupiny vpohybe.sk